08.04.2022
Okresné mesto na Váhu funguje v núdzovom režime. Dlho odkladaná rekonštrukcia mosta skomplikuje Hlohovčanom život viac, ako sa čakalo.
Píše sa rok 1985. Skupina robotníkov z Hlohovca sa na pracovisko presúva v podnikovom autobuse. Jedným z nich je aj Jozef Semelák, ktorý spomína na veľký úder.
„Myslel som, že nám odišla zadná náprava. Vystúpili sme a pozeráme že polovička mosta sa prepadla o 30 centimetrov,“ hovorí o udalosti spred štyridsiatich rokov miestny dôchodca.
Vtedy potrebnú dilatačnú súčiastku na telese vážskeho mosta podľa Semeláka nahradili a stavba dostala aj svoju generálku, väčšiu rekonštrukciu však odvtedy kľúčová spojnica nevidela.
Denne po nej pritom prejde priemerne 16-tisíc áut. K rozsiahlym opravám malo dôjsť práve v tomto roku. Zhotoviteľ sa prípravných prác ujal ešte vo februári a obmedzenia tu mali miestni pocítiť až po šibačke. Všetko však zmenil nález z minulého týždňa, ktorý most zaradil do kategórie „havarijný“.
Nezostali ani robotníci
Pri niektorých pilieroch sa po výkope zistili nedostatky, ktoré by mohli viesť k podobnému a možno aj horšiemu scenáru než v prípade havárie v 80. rokoch. Celý objekt preto uzavreli a na mostovku sa aktuálne nedostanú ani robotníci.
Po novom je tak cesta autom z centra Hlohovca do nákupnej štvrte či priemyselnej zóny, prípadne naopak, tvrdý oriešok. Trasa, ktorá bežne zaberie len pár minút, je aktuálne možná len so 40-kilometrovou obchádzkou.
Môžete si zvoliť severnú trasu cez najbližší vážsky most v Piešťanoch či južný variant cez premostenie v Seredi. Obe obchádzky pritom zaberú aj trištvrte hodiny.
Peší a cyklisti to majú o niečo ľahšie. Využívať môžu lávku na neďalekom železničnom premostení. Eduard Dekan tu nakladá na vozík prepravky s obedmi a ďalej ich tlačí cez plechový mostík na druhý breh.
„Takto tu pendlujem. Jedno auto mám odstavené na tomto brehu a druhé na druhom,“ opisuje aktuálny režim donášok miestny. Nie je však jediný, kto funguje v špeciálnom režime. Hasiči si časť svojej techniky museli preniesť na stanovisko v Leopoldove a zdravotnícku pomoc supluje sčasti piešťanská nemocnica a sčasti Nitriansky kraj.
Podľa primátora Miroslava Kollára je súčasný stav nevyhnutnou daňou. Okrem školákov, ktorí navštevujú zariadenia na oboch brehoch, tu existujú aj firmy, ktoré zamestnávajú tisícky ľudí.
„Je tu napríklad bývalá drôtovňa, teraz Bekaert, ktorý je najväčší zamestnávateľ v okolí, s rádovo 1 700 zamestnancami. Podobne je na tom Saneca, bývalá Slovakofarma. Tí to určite pocítia,“ povedal Kollár.
Tieto firmy zostali odrezané aj od blízkej diaľnice D1. Na druhom brehu v priemyselnom parku robí takisto niekoľko tisíc ľudí. Najmä vo firmách Faurecia a Plastic Omnium, ktoré vyrábajú produkty pre automotive.
Trnavský župan Jozef Viskupič pre HN potvrdil, že o možnom odškodnení postihnutých obyvateľov prebiehajú rokovania. „Ide o prípady, keď musia niektorí obyvatelia použiť diaľnicu, zatiaľ čo predtým ju používať nemuseli,“ uviedol.
Konečný účet je otázny
Pôvodne mali trvať obmedzenia pre autá od 20. apríla šesť mesiacov. Peší nemali mať prístup na most až od mája, a to dokonca len na tri týždne. Podľa Viskupiča bude ďalší harmonogram obmedzení a ich rozsah závisieť od výsledkov aktuálne prebiehajúcich diagnostických prác.
Zodpovedný projektant Milan Magura tvrdí, že most nie je v havarijnom stave kvôli zanedbanej údržbe, ale pravdepodobne pre kvalitatívne nedostatky pri výstavbe. Navyše dielo nemá zachovanú úplnú pôvodnú dokumentáciu.
„Alternatívnym riešením v tomto prípade je samotná úprava zosilnenia časti zakladania a spodnej stavby nosníkovej časti mosta,“ povedal Magura s tým, že celkový vplyv na finálny účet zatiaľ známy nie je. Pôvodne sa na dielo počítalo s 5,4 milióna eur.
Vo fáze príprav bola reč aj o možnom dočasnom premostení. Podľa predsedu Trnavského kraja však takéto riešenie nie je zrealizovateľné, respektíve by v období jarných záplav mohlo fungovať len zopár týždňov z plánovaného polročného obdobia dopravnej odstávky.
Úpadok slovenských mostov
Stav premostení v správe žúp skúmal vlani aj najvyšší kontrolný úrad. Ten zistil, že ich počet v bezchybnom stave klesol za 16 rokov na polovicu. Naopak, tých v najhorších stupňoch technického stavu je dvaapolnásobne viac.
Kontrolóri poukázali aj na niekoľko odstrašujúcich prípadov na cestách prvej triedy. Napríklad na most v Kežmarku, kde taktiež vznikla 40-kilometrová obchádzka. Dokonca cez územia Tatranského národného parku.
Kamióny tam čakala ešte extrémnejšia alternatívna po ceste prvej triedy cez Prešov. Tá je o takmer sto kilometrov dlhšia.
To všetko môže mať podľa kontrolórov výrazné dosahy na peňaženky miestnych, preto by sa mosty nemali nechať dôjsť až do stavu, keď je ich prevádzkovanie už nemožné, prípadne ich konštrukcia skolabuje, ako sa stalo napríklad v Trstenej či Kysaku.
Minister dopravy Andrej Doležal predložil v roku 2020 na vládu takzvaný mostný program, ktorý predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách prvej triedy. Program však dosiaľ schválený nebol.
Okrem toho šéf rezortu dopravy zadal Výskumnému ústavu dopravnému úlohu vypracovať analýzu na možné riešenie údržby formou verejno-súkromných PPP projektov. Župné mosty a ich financovanie však naďalej „visia vo vzduchu“.
Tu by mohol pomôcť cestný fond, podobne ako to funguje v susednom Česku. Podľa Viskupiča prebiehajú rokovania s ministerstvom dopravy aj v tomto smere a práve most v Hlohovci by mohol byť pilotným.
VÚD, a.s. ako Notifikovaná osoba 1358 pokračuje v implementácii projektu.. Viac...
VÚD, a.s. ako Notifikovaná osoba 1358 získal projekt na posúdenie zhody Viac...
Zlepšenie koordinácie a plánovania nákladnej dopravy na území TRANS TRITIA Viac...
Zverejnený príspevok v rámci výskumného projektu s názvom TRANS TRITIA .. Viac...
Po 3 rokoch úspešnej implementácie sa projekt TRANS TRITIA blíži ku koncu svojho trvania. Radi by sme Vás pozvali, aby ste sa k nám pripojili počas projektovej konferencie.. Viac...
Naša spoločnosť sa k vzniknutej situácii postavila zodpovedne a s maximálnym úsilím eliminovať šírenie vírusu. Zaviedli sa potrebné opatrenia, obmedzil sa kontakt medzi zamestnancami, ako aj so zákazníkmi, boli zrušené služobné cesty, aktuálne naši zamestnanci pracujú vo väčšej miere z domu, ale stále naša spoločnosť poskytuje všetky služby v rámci možností. Viac...
Vo štvrtok 6. júna 2019 sme privítali projektových partnerov v Žiline Viac...
Partneri projektu sa nedávno zúčastnili na konferencii... Viac...
Multimodálna doprava v oblasti TRITIA, Ostrava, 25.03.2019 Viac...
Diskusia na pôde Žilinskej univerzity v Žiline Viac...
Partneri projektu stretli sa zainteresovanými subjektmi v Ostrave, aby získali spätnú vazbu k možnostiam využitia vodných ciest pre nákladnú dopravu Viac...
Zástupcovia Výskumného ústavu dopravného sa v rámci projektu FUTURA zúčastnili 5. stretnutia partnerov projektu a 4. zasadnutia dozornej rady Viac...
Posledný kvartál roku 2017 sa niesol v znamení úspešného ukončenia európskeho projektu CaBilAvi financovaného v rámci programu Horizon 2020 Viac...
Zástupcovia Výskumného ústavu dopravného sa zúčastnili konferencie v rámci projektu FUTURA. Viac...
Konferencia a kick-off meeting na Zámku v Těšíně v rámci projektu TRANS TRITIA Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s sa zúčastnil na 5. MEETINGU EXPERTOV projektu FUTURA Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s privítal partnerov projektu na 4. MEETINGU EXPERTOV FUTURA Viac...
V spoločnosti partnera projektu Kovis sa uskutočnil 3. MEETING EXPERTOV PROJEKTU FUTURA, na ktorom sa zúčastnili aj odborní pracovníci Výskumného ústavu dopravného, a.s Viac...
Projekt eGUTS sa pripája k Európskej kampani pre trvalo udržateľnú mestskú mobilitu v rámci Európskeho týždňa mobility Viac...
Partner projektu FUTURA - spoločnosť ZX BENET CZ zorganizovala interaktívnu odbornú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili aj pracovníci Výskumného ústavu dopravného, a.s. Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. aktivoval elektronickú schránku Viac...
Za účelom prezentácie projektu Futura, boli do priestorov Skúšobného laboratória pevnostných meraní strojných častí VÚD, a.s. pozvaní študenti Žilinskej univerzity v Žiline Viac...
V dňoch 26. a 27. 04 2017 pracovníci Výskumného ústavu dopravného realizovali dopravné prieskumy Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. si splnil povinnosť verifikácie a zápisu do RPVS Viac...
Projekt CaBilAvi, v ktorom je partnerom aj Výskumný ústav dopravný sa preklápa do záveru riešenia Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. realizuje dopravné prieskumy k štúdiam realizovateľnosti Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. je partnerom schváleného projektu TRANS TRITIA Viac...
V súvislosti s aktuálne diskutovanou témou križovatky D1 - Triblavina, v rámci ktorej je často spomínané aj meno našej spoločnosti, uverejňujeme Tlačovú správu, stanovisko VÚD, a.s. Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. a pracovníci divízie certifikácie, skúšobníctva a interoperability Viac...
Výskumný ústav dopravný, a.s. je partnerom projektu EGUTS v rámci Interreg Dunajského nadnárodného programu 2014-2020 Viac...
Výkon a vyhodnotenie smerových a profilových dopravných prieskumov Viac...
Verejné obstarávanie
